Malé deti chcú prirodzene robiť všetko to, čo vidia robiť svojich rodičov a blízke okolie. Pre dieťa, ktorého rodičia sú aktívni, je pohyb a šport prirodzenou súčasťou života. Nemusí to síce automaticky znamenať, že syn každého bežca sa stane maratóncom, no je veľmi pravdepodobné, že dieťa, ktoré vidí rodičov pravidelne športovať (prípadne je do týchto aktivít od malička v rámci možností zapájané), bude mať kladný vzťah k pohybu. Na tomto základe je ideálne stavať – spoločne tak prídete na to, čo vašich potomkov baví a v čom sa im darí. No nie vždy je to ideálne…
OBSAH
Šport pre deti – vekové vymedzenie
Deti v predškolskom veku (3 – 6 rokov) treba viesť k športu a cvičeniu predovšetkým formou hry. V tomto veku dieťa ešte nemá vybudovaný zmysel pre disciplínu či dosahovanie cieľa a ani trpezlivosť, aby sa dlhší čas venovalo jednej aktivite. Pozitívna motivácia, napríklad v podobe odmeny, je v poriadku a môže byť efektívna. Skúste sa však vyvarovať toho, že budete dieťa tlačiť do niečoho, o čo nemá záujem. Aj keď je váš zámer dobrý, takéto metódy môžu pôsobiť skôr kontraproduktívne a dieťa si vybuduje k športu odpor. A to predsa nechcete.
Škôlkarom treba dopriať čo najviac prirodzeného pohybu vonku – s rodičmi, s kamarátmi atď. Zábavnou formou ich zoznámte so základmi plávania a bicyklovania, nechajte ich vyskúšať rôzne druhy športov, loptových hier či tancov. Sú deti, ktoré sa v tomto veku dokážu naučiť aj celkom dobre lyžovať a korčuľovať.
Tu, samozrejme, pomáha motivácia v podobe staršieho súrodenca, ktorý sa pravidelne premáva na bicykli, či rodičov, ktorí celú zimu lyžujú a dieťa ich pri tom vidí. Často sa stáva aj to, že dieťa v tomto veku začne s nejakou aktivitou, no po pár mesiacoch ho prestane baviť a odmieta ďalej chodiť na tréningy. Toto je úplne bežné, a ak to situácia umožňuje, je vhodné nechať dieťa skúšať rôzne aktivity.
Naopak, školáci (deti cca od 6 rokov), ktorí sú už zo školských lavíc zvyknutí na určitý režim a disciplínu, si môžu vybrať šport, ktorý ich baví, a začať pravidelne trénovať. Ako rodičia by ste však stále mali apelovať viac na radosť z pohybu ako na tvrdý dril či výkon.
Hodinky pre deti majú pri športe zmysel
Malé deti majú športovať predovšetkým pre zábavu. Ak im dáte nástroj na sledovanie pokroku, motivácia na seba nenechá dlho čakať. Deti si spočiatku len ťažko vedia predstaviť vzdialenosti v metroch či kilometroch. Tieto údaje im nič nehovoria. Keď však uvidia, koľko krokov urobia počas jedného behu, je to pre ne zábava. A ešte väčšia, keď vidia, ako počet krokov stúpa, keď behajú dlhšie.
Detské fitnes hodinky monitorujú spánok a merajú mieru aktívneho pohybu počas dňa. Zistíte tak napríklad počet aktívnych minút za určitý deň či celý týždeň a počet spálených kalórií. Navyše hodinky môžu deti upozorniť, že sa už dlho nehýbali, a priviesť ich tak k pravidelnej aktivite počas celého dňa.
Detské inteligentné hodinky pomocou aplikácie, ku ktorej majú, samozrejme, prístup aj rodičia, nabádajú deti k pohybu a aktívnemu životu, a to aj cez rôzne rozprávkové postavičky a ich dobrodružstvá. Dieťa k nim dostane prístup až po splnení určitého cieľa, ktorý súvisí s pohybom (napr. denne prejsť určitý počet krokov alebo venovať 60 minút aktívnemu pohybu). Deti chcú vedieť, čo sa stane ďalej v ich dobrodružstve, a tak sú motivované splniť svoje ciele.
TIP:
Vymýšľať môžete aj vlastné výzvy či súťaže na základe povinností, ktoré chcete deťom zadať. Po ich splnení dieťa získa virtuálne mince, ktoré môže zbierať. Po nazbieraní určitého počtu mincí dostane odmenu. O tom, akú a za koľko mincí, rozhodujete vy ako rodičia. Športové hodinky sa tak pre vás stanú užitočným nástrojom na vytvorenie určitej rutiny v rámci povinností dieťaťa (napr. aj v domácnosti) či na nastavovanie pripomienok.
Kedy dieťa učiť plávať?
Hoci deti milujú vodu a dokázali by v nej stráviť hodiny, s plávaním to nemusí mať nič spoločné. Je dobré zoznamovať dieťa s vodou už od obdobia bábätka. Taktiež je možné naučiť už dojčatá základné motorické zručnosti vo vode (aj keď sa nedajú označiť za plávanie). Väčšina detí je pripravená na hodiny plávania zhruba okolo 4. narodenín. V tomto veku si môžu osvojiť základné plavecké zručnosti a naučiť sa, ako sa vo vode a pod vodou správať a pohybovať, no o vycibrenom plaveckom štýle sa zatiaľ veľmi hovoriť nedá.
Na tom môžete so svojím malým plavcom začať pracovať zhruba od 6 rokov. V tomto veku má dieťa fyzickú silu i mentálne schopnosti na zvládanie koordinovaných opakujúcich sa pohybov potrebných pri plávaní a aj schopnosť nasledovať pokyny. Väčšina detí v tomto veku sa dokáže naučiť plávať znak, čo je zvyčajne prvý plavecký štýl, s ktorým sa dieťa stretne, pokiaľ ho zveríte do rúk trénera.
Deti a bicyklovanie
Dieťa je pripravené zvládnuť jazdu na bicykli, pochopiť, čo má robiť, a udržať rovnováhu zhruba vo veku 3 rokov, pričom za výhodu sa považuje predchádzajúca skúsenosť s odrážadlom. Ani tá však nie je zárukou toho, že váš malý cyklista bude hneď šliapať do pedálov ako drak. Chce to jednoducho trpezlivosť. „Cyklovýchovu“ môžete spojiť s výletmi, napríklad po „hravej“ cyklotrase (jej súčasťou sú náučné tabule so zvieratami, prekážky rôznej náročnosti – ide o spojenie spomínanej zábavy a aktivity). Aj týmto spôsobom sa dá postupne vzbudiť záujem o aktívnu cyklistiku. Napokon, napríklad na takú Detskú tour Petra Sagana môžete prihlásiť deti už od 3 rokov.
Ak chcete mať z potomka úspešného cyklistu, musí ním chcieť byť hlavne on sám. Cyklistika je jeden z najťažších športov, čo sa týka odriekania, sebazaprenia a fungovania na hranici svojich možností. V cyklistike sa nedá presadiť rýchlo, za úspechom nie sú mesiace, ale roky driny. Preto obzvlášť tu sa žiada mentálna príprava – vaše dieťa síce môže pravidelne trénovať, no napríklad taký prechod od kadetov k juniorom mu ukáže, ako veľa toho treba urobiť pre úspech a že skutočná drina ešte len prichádza.
A čo deti a beh?
Beh je pre človeka veľmi prirodzený pohyb a ako súčasť hry je s deťmi počas celého detstva. Podstatné však je rozlišovať beh ako hru a beh ako tréning. V rámci tréningu je najdôležitejšie určiť jeho trvanie a intenzitu námahy. Rovnako ako pri každom inom športe, aj pri behu platí, že deti mladšie ako 5 rokov by nemali túto aktivitu vykonávať ako športový tréning.
Tréning pre deti od 6 do 10 rokov má byť krátky – s ohľadom na to, že dieťa v tomto veku zabehne maximálne 1 až 2 km pomalým tempom. Deti do 10 rokov by mali brať beh stále ako hru, a ak aj súťažia, tak len na krátke vzdialenosti. Neodporúča sa ani zameriavať pozornosť dieťaťa na zlepšovanie konkrétneho výkonu. Prílišný tlak na dosahovanie cieľov môže pôsobiť demotivačne.
Približne od 10 rokov môžu deti začať so systematickým bežeckým tréningom, pričom vždy treba mať na pamäti, že cvičenie by malo byť v miernej intenzite a relatívne krátke (v závislosti od kondície dieťaťa). Deti v tomto veku môžu trénovať trikrát týždenne po 30 až 45 minút v tempe, ktoré nepresiahne 7 až 9 km/h. Až od 16 rokov môžu byť tréningy aj preteky dlhšie (cca 5 km) a tréningy intenzívnejšie a zamerané na výkon.
TIP:
Prvé bežecké tréningy dieťaťa od 10 rokov, ktoré má o beh záujem, môžu mať trvanie 15 až 20 minút, počas ktorých sa bude striedať chôdza a beh. Aby bola pre dieťa táto aktivita zábavná, určujte vzdialenosti a to, kedy medzi nimi prepnúť, pomocou dopravných značiek, rohov ulíc a domov, pouličných lámp, stromov atď.
Deti a posilňovanie
Aj keď predstava, že deti vykonávajú silový tréning, i dnes vyvoláva predsudky, posilňovacie cvičenia nemajú za následok zastavenie rastu dieťaťa. Ide o nepotvrdenú teóriu, pričom mnohí odborníci upozorňujú na to, že deti by posilňovať vyslovene mali. Treba však uviesť na pravú mieru, že pod dohľadom trénera, aby si osvojili správnu techniku cvikov. Samozrejme, začať „valiť“ ťažké váhy je hlúposť, avšak cvičením s vlastnou váhou si môžu vybudovať skvelý základ aj na iné športové aktivity. Spestrením môžu byť odporové gumy, medicinbaly a ľahké činky (to znamená, že ich hmotnosť by mala byť taká, aby s ňou dieťa vedelo urobiť 8 až 15 opakovaní v 1 až 3 sériách).
Okrem toho platí, že tréningy musia obsahovať komplexné cviky na celé telo, aby deti precvičovali všetky hlavné svalové skupiny. S budovaním svalovej hmoty môžu začať už od 8. roka života. Strašiak rodičov, že môže dôjsť k poškodeniu rastovej chrupavky alebo k zraneniu, je opodstatnený vtedy, ak sú tréningy nesprávne vedené, resp. cviky robené nesprávnou technikou a s maximálnymi váhami. V tomto veku je dôležité klásť veľký dôraz na správnu realizáciu cvikov, ako aj na váhu záťaže.
Prehliadka u lekára, ktorý potvrdí vhodnosť tréningov, je opodstatnená. Deti môžu silovo cvičiť cca 2- až 3-krát do týždňa, pričom cvikov by malo byť spočiatku menej (do 10), aby chápali, na čo sú orientované, aby si pamätali, ako sa volajú, ale najmä aby ich robili správne. Pre deti je dôležité zvládnuť nároky (nielen) silového tréningu fyzicky aj psychicky, preto platí, že by ste mali pre dieťa nájsť trénera, ktorý pri práci zároveň pochopí osobnosť dieťaťa. Napokon, toto vytvára pevné základy, na ktorých budú môcť deti budovať prípadnú športovú kariéru bez ohľadu na druh športu…
Na aký šport dať dieťa?
Rodičia riešia túto otázku niekedy až príliš zanietene. Dôležitejšia však je iná otázka, ktorá rezonuje skôr zriedkavo – ako dieťa pripraviť na šport psychicky?
Deti totiž majú problém poradiť si so stresom, ktorý ich ovládne, keď zrazu prídu na tréning, kde sú desiatky cudzích ľudí, či na preteky, kde sú ich pokojne stovky a zároveň čelia namakaným rovesníkom. Ak nie sú pripravené psychicky, je prirodzené, že ich ovládnu pochybnosti a strach. V podstate ich to pohltí a vtedy nie sú schopné podať výkon, ktorý inak bez problémov zvládajú.
Ak chcete mať aktívneho športovca, okrem toho, že by to mala byť aj jeho túžba, nestačí, aby makal na technike, kondičke, výkone či rýchlosti. Mal by makať aj psychicky. Nepodceňujte dôležitosť trénera/kouča – deťom odovzdá know-how dôležité pre ich športové pôsobenie, naučí ich, čo robiť, ak sa postavia zoči-voči najlepším, a ako si (neprestať) veriť.
