V prvej časti článku sme sa pozreli na fyziologické metriky, dnes sa zameriame na metriku bežeckej techniky jej efektivitu a vplyv na telo. Bežecké metriky sa zakladajú na pozorovaní tisícov bežcov na rôznej výkonnostnej úrovni. Pohybový sústava, ako aj celý organizmus každého z nás je jedinečný systém, preto nemusí „na milimeter presne“ zapadnúť do tabuľky. Vo všeobecnosti sú ale tieto údaje veľmi smerodajné.
Podrobné metriky si môžete pozrieť po nahraní aktivity do vášho konta na Garmin Connect
Dĺžka kroku.
V bežeckých kruhoch sa živo diskutuje o témach ako heel strike (dopad na pätu), význame minimalistickej obuvi atď. Už menej je známy fakt, že vzdialenosť a uhol dopadovej plochy od ťažiska tela (bedier) má podstatne väčší vplyv na záťaž kĺbov, ako samotný fakt, či dopadáme cez pätu či inú časť chodidla. Hlavne pri dopade s prepätým kolenom pôsobia na všetky kĺby dolnej končatiny výrazné brzdné sily, ktoré môžu mať deštruktívny efekt. Čím je krok dlhší, a dopadová plocha je vzdialenejšia z pod ťažiska/bedier, tým intenzívnejšie tieto sily sú. Brzdiaci efekt má samozrejme negatívny vplyv na efektivitu behu.
Kadencia
Alebo aj frekvencia krokov má priamu spojitosť s dĺžkou kroku. Zvýšiť rýchlosť behu môžeme buď tréningom na predĺženie kroku (využíva sa pri behoch na kráýtku vzdialenosť-šprinte) alebo zvýšením kadencie. Vyšší bežci majú všeobecne nižšiu kadenciu. Kadencia nižšia ako 160 je typická pre bežcov, ktorý majú príliš veľkú dĺžku kroku. Optimálna „magická“ hodnota kadencie by mala byť okolo 180 krokov za minútu. Aj keď napr Haile Gebrselassie zabehol svoj rekordný maraton v Berlíne 2008 (2:03:59) s kadenciou 197 .
Vertikálna oscilácia/vertikálny pomer
Vertikálna oscilácia je pohyb, ktorý pri behu vykonávame smerom hore/dole. Táto práca nie je vynaložená na pohyb vpred, takže ju môžeme považovať za plytvanie energiou. Vertikálny pomer je vyjadrenie vzťahu dĺžky kroku a vertikálnej oscilácie. Skúsenejší a rýchlejší bežci mávajú nízku hodnotu vertikálneho pomeru. Na vertikálny pomer bežca nemá vplyv jeho výška.
Doba Kontaku so Zemou(GCT) je merateľným prejavom sily a pevnosti dolnej končatiny. čím je noha silnejšia, tým razantnejšie sa môžeme od zeme odraziť, ak je celá dolná končatina dostatočne spevnená dokáže preniesť na podložku(zem) viacej sily. V krátkej vete. Čím nižšia doba kontaktu so zemou, tým vyššia je schopnosť premeniť energiu tela na beh. Mnoho trénerov dáva dôraz na symetriu behu, kde obe nohy zaberajú rovnako. Symetrický spôsob behu optimalizuje výkon a znižuje riziko zranenia. Testovanie preukázalo, že GCT sa u mnohých bežcov výraznejšie odkláňa od pomeru 50:50 pri behu do konca alebo z kopca. Niektorí bežci uvádzajú, že na ich pomer GCT majú vplyv zranenia. Hodnota vyjadrujúca tento pomer sa nazýva Rovnováha doby kontaktu so zemou (GCTB).
Vertikálna oscilácia, dĺžka kroku aj doba kontaktu so zemou sa menia so sklonom terénu, v ktorom bežíte.
