Tradičný sonar využíva odraz silných zvukových vĺn od objektov vo vode pod hladinou na premenu ozveny týchto vĺn na obrazy rýb, štruktúr a hĺbky dna, ktoré vidíte na displeji. Tento typ impulzu alebo signálu môže mať vysoký výkon, ale má krátke trvanie. Tým sa obmedzuje celkové množstvo energie vyžarovanej do vodného stĺpca pod sonarom. Kužeľovitý lúč typickej sonarovej sondy má uhol približne 40 stupňov alebo menej. S rastúcou vzdialenosťou sa tento signál vo vodnom stĺpci rozširuje, takže kužeľ pokrytia na dne jazera môže byť naozaj veľký.
Rôzne frekvencie odhaľujú rôzne úrovne detailov. Napríklad vysokofrekvenčný sonar vám jasne ukáže ryby a štruktúru v plytkej vode. Naopak, nízkofrekvenčný impulz môže preniknúť hlboko, ale poskytuje menej detailný obraz. Tradičné sonary preto zvyčajne používajú dvojfrekvenčné sondy. Ich signály sa ľahšie konvertujú na obrázky a ponúkajú dobrý kompromis medzi detailmi a hĺbkou.