V prírode a pri športe sa cíti najviac sama sebou. Behá, pláva, bicykluje, cestuje, potápa sa a na túry vyráža so svojou sučkou Desty. Zuzanu Slabú sledujú followeri na Instagrame pod menom @zuz.sky.destiny. Pre mnohých je športovkyňou, influencerkou či cestovateľkou. Ona sama sa však najradšej opisuje jedným slovom: divožienka.

„Ja osobne sa považujem za divožienku. Venujem sa rôznym športom, striedam ich a väčšinou sú skôr akčnejšie a nie úplne ľahké. Rada si dávam výzvy. Mám rada, keď sa reálne zašpiním, keď si to aj trochu vytrpím a keď na to potrebujem poriadne trénovať. Vždy sa smejem, že najlepšie mi je, keď som strapatá, bosá a nenamaľovaná,“ hovorí na úvod.

Na sociálnych sieťach prepája športové výkony so zaujímavými turistickými lokalitami. Svojím obsahom chce ľudí motivovať k objavovaniu sveta aj k tomu, aby si našli pohybovú aktivitu, ktorá im bude prirodzene sedieť.

Šport – vrchol disciplíny v živote

Šport patrí k Zuzkinmu životu od detstva. Začínala pri koňoch, ktorým sa venovala aj súťažne, pričom už približne v dvanástich rokoch pochopila, že výkon nie je len o talente, ale najmä o disciplíne a poctivej príprave. Neskôr prišla vysoká škola, práca a životné zmeny. Venovať sa naplno len jednému športu už nebolo reálne, a tak Zuzana začala jednotlivé aktivity striedať. Práve v pestrosti našla systém, ktorý jej vyhovuje dodnes: „Vždy som chcela mať nejakú motiváciu, že na niečo trénujem. Pre mňa je však cieľ hlavne to, aby ma tréningy bavili. Preteky sú skôr čerešnička na torte,“ vysvetľuje.

Príprava na preteky ju drží v pozore. Keď si niečo zapíše do kalendára, vznikne plán, a práve to si zo športu preniesla aj do bežného života: „Vďaka športu sa mi vybudovala disciplína, ktorú zúročujem aj v práci a každodennom fungovaní.“

Zuzana priznáva, že je cieľavedomá a vie byť na seba prísna. Keď sa jej nedarí, dokáže sa nahnevať, no šport nevníma iba cez výsledky. Je to pre ňu priestor, v ktorom posúva vlastné hranice, a z každého tréningu si niečo odnáša: „Pre mňa je šport psychohygiena. Každý si môže nájsť svoj štýl psychohygieny.“

Od potápania až k triatlonu

K triatlonu ju pritiahla jeho náročnosť a pestrosť. Plávanie, bicyklovanie a beh v jedných pretekoch pre ňu znamenajú výzvu, pri ktorej sa jednotlivé disciplíny navzájom dopĺňajú a prirodzene striedajú. Komplexnosť triatlonu jej vyhovuje aj fyzicky, pretože telo nezaťažuje stále rovnako. V tréningu pre ňu najväčšiu zmenu prinieslo práve plávanie. Hoci mala Zuzana vodu vždy rada a okrem plávania sa venuje aj potápaniu, prvotne plávala skôr rekreačne: „Keď som išla na jazero, volila som skôr paddleboard alebo som si zaplávala prsia. Zdalo sa mi to nudné a monotónne. Keď som začala plávať kraula, naozaj ma to chytilo,“ usmieva sa.

Kraul jej ukázal plávanie ako technickú disciplínu, v ktorej rozhoduje koordinácia, rotácia, dych aj rytmus. Hoci ho v triatlone využíva najčastejšie, v tréningu obmieňa aj iné plavecké štýly, aby telo nezaťažovala jednostranne.

Plavecký tréning začala brať vážnejšie tento rok a od začiatku ho nastavila pod vedením trénera: „Pri plávaní je dôležité naučiť sa správnu techniku čo najskôr. Potom sa človeku pláva jednoduchšie a hlavne pochopí, ako má vo vode fungovať. Odnaučiť sa zlozvyky je veľmi náročné.“

Pri triatlone podľa nej nestačí zvládnuť techniku v bazéne. Otvorená voda prináša iný typ výzvy – riasy, živočíchy, vlny, tmu, chlad či vzdialenosť od brehu, ktoré človeka dokážu rozhodiť viac než samotná fyzická námaha.

Kým bazén je ideálny na techniku, otvorená voda ju učí objem, adaptáciu a schopnosť udržať si chladnú hlavu aj v diskomforte: „Mne plávanie vonku vyhovuje viac. Naposledy som išla plávať do veľkého vetra, boli obrovské vlny a mňa to bavilo. Bolo to iné, musela som sa prekonať,“ opisuje s nadšením.

Náročnejšie podmienky ju formujú. „Otvorenú vodu treba brať s rešpektom,“ uzatvára Zuzana, ktorá vždy pláva s bezpečnostnou bójkou.

Čo sa týka vody, nezostáva len pri plávaní. Zuzka sa venuje aj potápaniu, ku ktorému ju pritiahla túžba objavovať svet pod hladinou. Prvý kurz absolvovala v Indonézii, pokročilý v Egypte: „Pri potápaní sa musíte naučiť všetko odznova. Tak ako sa odmalička učíme kráčať, takisto je to aj vo vode. Ego musí ísť úplne preč. Človek tam musí vstupovať s pokorou a rešpektom. Športovať idem občas aj vtedy, keď nie som ideálne pripravená. Pri potápaní však pripravení byť musíte. Tam to môže byť nebezpečné,“ objasňuje.

Garmin ako opora pri tréningu

Hodinky Garmin Zuzana používa približne desať rokov. Začínala s nimi v čase, keď sa venovala canicrossu (bežec prekonáva terénnu trať v tíme so psom) a bikejöringu, teda bicyklovaniu so psím záprahom: „Chcela som si sledovať vzdialenosti a aj to, ako rýchlo beháme, porovnávať si to a posúvať sa. Ani som nepremýšľala nad inou značkou. Hneď som siahla po Garmine,“ spomína.

V rámci tréningu jej pomáhajú hodinky Garmin Forerunner 965. Používa ich pri plávaní, triatlone, behu, cyklistike aj turistike, no záleží jej aj na tom, aby prirodzene zapadli do jej bežného dňa: „Ja mám Garminy stále na ruke. Spím s nimi, sprchujem sa s nimi, športujem s nimi. Preto je pre mňa dôležité, aby vyzerali dobre aj do bežného života, nielen na šport.“

Pri Forerunner 965 ocenila okrem dizajnu i bežecké funkcie, mapy a široký výber športových profilov. V čase, keď ešte nemala trénera, jej hodinky pomáhali aj s odporúčaniami tréningov.

Pri plávaní sleduje najmä dve základné metriky: tempo a vzdialenosť. Potrebuje vedieť, či ide podľa plánu a či tréning zodpovedá tomu, čo má odtrénovať.

Aktuálny model hodiniek pri potápaní nepoužíva, no do budúcnosti uvažuje aj nad modelmi hodiniek Garmin s potápačskými funkciami, aby mohla sledovať pripravenosť na ponor, hĺbku, bezpečnostnú zastávku, log ponorov, ako i čas potrebný pred ďalším ponorom.

Pri behu a bicykli využíva takisto prepojenie s aplikáciou TrainingPeaks. Počas tréningu ju hodinky upozorňujú na výkon: „Pri behu a bajku sa na hodinky ani nemusím extra pozerať. Signalizujú mi, kedy mám zrýchliť, kedy spomaliť, či mám vysoký alebo nízky tep. Odštartujú ma, stopnú ma. Môžem sa na ne spoľahnúť,“ konštatuje spokojne. Okrem hodiniek obľubuje aj hrudný pás. Chce mať dáta čo najpresnejšie a následne ich vyhodnocovať s trénerom.

S istotou do cieľa

Garmin však pre Zuzanu nie je len tréningový nástroj. Pri dlhých trasách a pretekoch využíva tiež navigáciu, ktorá jej výrazne pomohla napríklad na extrémnom behu Ultra Fatra. Rovnako ju používa aj pri ďalších podujatiach či dlhších cyklistických tréningoch: „Keď si naplánujem objemový bicykel, dám si trasu do hodiniek, aby ma navigovali.“

Plánovanie je pre ňu nemenej dôležité pri turistike, a to hlavne preto, že často chodí so sučkou Desty. Vtedy musí vedieť, aká je dĺžka trasy, prevýšenie, náročnosť a približný čas: „Nikdy nejdem len tak. Nechodím na päťkilometrové túry, ale desať kilometrov a viac, a musí mi to vychádzať podľa plánu. Stratiť sa v horách nebýva príjemné, najmä keď príde búrka.“

Svoje výlety neskôr spracúva aj do interaktívnej mapy, v ktorej sledovateľom ponúka overené cestovateľské tipy: „Základ mapy tvoria miesta, ktoré som navštívila. Je tam trasa, Google mapa, kde zaparkovať, a aj príspevok o tom, čo môžu ľudia očakávať, aká je náročnosť, či je výlet vhodný pre psíky alebo rodiny.“

Najväčší cieľ: zostať zdravá a hýbať sa čo najdlhšie

Keď Zuzka rozpráva o najbližších športových cieľoch, nespomína veľké plány ani extrémne méty. Jej cieľom je dlhodobosť: „Šport robím pre radosť. Chcem v ňom napredovať, skúšať aj iné športy a vytrvať v tom čo najdlhšie. Pre mňa je dôležité športovať, nehrotiť to a neskončiť so zranením. Môj cieľ je byť zdravá a vedieť športovať čo najdlhšie.“

V jej prípade má však pohyb ešte osobnejší význam. Po náročnom období, keď bojovala s anorexiou, jej pomohol znovu si vybudovať zdravší vzťah k telu aj k jedlu: „Šport ma naučil normálne jesť a jedlo si užívať. Trpela som anorexiou a pohyb ma z toho celkom dostal. Jedlo potrebujeme na energiu a pri vytrvalostných športoch to platí dvojnásobne,“ ozrejmuje Zuzana s pokorou.

Hovorí, že svoje telo netreba trestať ani neustále kontrolovať, ale skôr počúvať a starať sa oň. Ženám, ktoré by chceli začať športovať, odkazuje najmä jedno: neporovnávať sa. „Športov máme na výber veľmi veľa. To, že niekto niečo robí, neznamená, že to musí robiť aj ten druhý. Všetko má svoj čas. Hoci aj človek najprv nebude dosahovať veľké výsledky, cesta je cieľ,“ uzatvára.

Zuzane ďakujeme za rozhovor a želáme jej, nech sa jej podarí dosiahnuť všetko, o čo sa usiluje. 😊