Fyzioterapeut Juraj Hvizdoš trávi pracovné dni tým, že pomáha ľuďom riešiť problémy s pohybovým aparátom. Keď skončí v ambulancii, pozornosť obracia na svoje telo. Beháva, trénuje a zároveň patrí k ľuďom, ktorí radi sledujú, ako na nich vplývajú jednotlivé tréningy aj každodenný režim.
Juraj má na ruke nepretržite hodinky Garmin Forerunner 970: „Som nešťastný, keď si tie hodinky musím dať dole z ruky, lebo ich treba nabiť. Som strašný geek na všetky tie metriky,“ smeje sa.
Dáta sú pre Juraja akýmsi praktickým kompasom, vďaka ktorému si vie lepšie poskladať obraz o svojej kondícii a regenerácii. Niekedy ho presvedčia ubrať, inokedy upozornia na súvislosť, ktorú by si bez nich možno nevšimol.
A práve v tom podľa neho spočíva ich najväčší význam. Neurčujú diagnózu, no prinášajú ďalšie informácie, ktoré môžu človeku pomôcť robiť vedomejšie rozhodnutia o vlastnom dennom režime.
Dôležitý ranný zvyk
Jedným z Jurajových ranných rituálov je pohľad na hodinky ihneď po zobudení. Zaujíma ho najmä to, ako sa vyspal a s akou energiou vstupuje do nového dňa: „Ráno vstanem a prvé, čo potrebujem, je ranná správa. Pozriem Body Battery, či ma nabilo, ako som potreboval, a potom HRV. To si sledujem asi najviac.“
HRV (variabilita srdcovej frekvencie) vyjadruje zmeny v časových intervaloch medzi jednotlivými údermi srdca. V praxi môže byť jedným z ukazovateľov toho, ako organizmus reaguje na záťaž a regeneráciu.
Pre Juraja nie je podstatné naháňať čo najvyššie číslo. Oveľa viac ho zaujíma vývoj jeho hodnôt v čase: „Na základe toho viem, či som včerajší deň neprepálil, ako som nastavený na dnešný tréning a či tá krivka dlhodobo stúpa alebo klesá. HRV je podľa mňa úplná alfa a omega pri bežnom fungovaní.“
Pri HRV odborník odporúča sledovať predovšetkým vlastnú východiskovú hodnotu. Porovnávanie sa s inými ľuďmi môže byť podľa neho mätúce: „Ak má jeden človek HRV 40 a druhý 120, samotné čísla ešte nepovedia, kto je na tom lepšie. Nedá sa to úplne paušalizovať na každého,“ upozorňuje.
Podobne pristupuje aj k funkcii Body Battery, ktorú považuje za dobrú pomôcku pri rozhodovaní sa o tréningoch: „Keď mám tréningy neskôr k večeru, tak si občas, ak sa necítim úplne ideálne, skontrolujem Body Battery. Keď je na úrovni nejakých 20 – 30, už sa nejdem mordovať na tréning. Ale stane sa mi, že ak je večer na úrovni 50 – 55, tak si poviem: Okej, ešte tam asi je nejaká kapacita.“
Keď sa v dátach objaví niečo nezvyčajné
Práve s dlhodobým sledovaním HRV sa Jurajovi spája skúsenosť spred niekoľkých rokov, ktorá výrazne ovplyvnila jeho vnímanie dát z hodiniek.
Po prekonaní covidu sa postupne vracal k tréningu. Hoci od ochorenia uplynulo už niekoľko týždňov, stále sa necítil vo svojej koži. Chýbala mu sila, tréningy išli ťažšie než zvyčajne a zároveň si všimol, že jeho HRV zostáva nezvyčajne nízke: „HRV bolo čoraz nižšie, nižšie, až na minimálnych úrovniach. Nech som spravil čokoľvek, aby sa zvýšilo, nezvýšilo sa.“
Samotný údaj z hodiniek mu, samozrejme, ešte nedával odpoveď na to, čo sa deje. Dlhodobo nízke HRV spolu s tým, ako sa cítil, však napokon vnímal ako dostatočný dôvod na vyšetrenie na športovej kardiológii. To následne odhalilo zápal osrdcovníka: „Nemať tie Garminy a HRV, neviem, ako by som dopadol. Odvtedy si to sledujem oveľa pozornejšie.“
V dátach sa objavila výrazná odchýlka od Jurajových bežných hodnôt a dala mu impulz pátrať po príčine. Odpoveď napokon prinieslo až odborné vyšetrenie. Práve v tom môže spočívať jedna z najužitočnejších stránok nositeľnej elektroniky – upozorní na nezvyčajnú zmenu a naznačí, že stojí za to venovať jej väčšiu pozornosť.
Stres pre telo nemusí vyzerať ako stres
Juraj sleduje dáta aj mimo športu. Odráža sa v nich aj úplne bežný deň: práca, málo spánku, psychické vypätie, choroba, tréning či alkohol. Všetky tieto faktory zaťažujú telo rôznym spôsobom. Niektoré pritom cítime okamžite, iné si vôbec nemusíme uvedomovať – a práve tu môžu údaje z hodiniek ponúknuť ďalší pohľad.
Tréning nie je jediná záťaž, ktorú si počas dňa nesieme. Ako príklad Juraj uvádza pobyt vo vírivke. Hoci ho človek vníma ako formu relaxu a cíti sa pokojne, organizmus sa zároveň vyrovnáva s vysokou teplotou a so zvýšenou srdcovou frekvenciou: „Človek nemusí reálne pociťovať stres, ale telo je v stresovom režime. Aj vysoká teplota je preň záťaž.“
Opačnú skúsenosť zažil v priebehu štátnic z fyzioterapie, keď ho hodinky priamo počas odpovede upozornili na vysokú úroveň stresu. V tomto prípade sa údaje zhodovali s tým, ako sa v danej chvíli cítil.
Podobné súvislosti sleduje aj pri ľuďoch, ktorým pomáha s tréningmi. Ak HRV niekoľko dní klesá napriek tomu, že tréning nebol mimoriadne náročný, hľadá príčinu aj mimo športu. Môže za tým byť naozaj čokoľvek – od celodennej práce na nohách, psychického vypätia až po alergie či nedostatok regenerácie.
Dlhodobé sledovanie vlastných dát Jurajovi pomohlo aj upraviť jeden pomerne bežný zvyk – dať si po behu pivo. Keď začal svoje hodnoty sledovať pozornejšie, po alkohole si všimol výraznú zmenu: „Jedno pivo mi neskutočne dávalo dole HRV.“ Alkohol následne výrazne obmedzil.
Zmena sa podľa neho prejavila aj na tréningu. Keď dal telu viac priestoru na regeneráciu, začali sa zlepšovať aj jeho bežecké časy. Nejde pritom o to, aby človek po každom horšom čísle automaticky prekopal celý svoj život.
Hodnota jednotlivého dňa môže kolísať z mnohých dôvodov. Oveľa väčšiu výpoveď majú opakujúce sa vzorce. Dlhodobé sledovanie dát môže ukázať, aký vplyv má konkrétny návyk na organizmus, a potvrdiť to, čo človek dovtedy vnímal najmä pocitovo.
Pri behu sleduje viac než len kilometre
Keď si Juraj obuje bežecké topánky, pribúdajú ďalšie metriky. Sleduje tréningovú záťaž, tréningový efekt a pri modeli Forerunner 970 ho zaujala aj bežecká tolerancia.
Nie každý kilometer predstavuje pre telo rovnakú záťaž. Dvanásť kilometrov v ľahkom tempe pôsobí inak ako rovnaká vzdialenosť s náročnými intervalmi. Juraj preto vníma ako dôležité pozerať sa na tréning v širšom kontexte a zohľadniť aj to, akú záťaž pre telo v skutočnosti predstavoval: „Keď už sa dostanem na svoju hranicu, aj to vnímam. Páči sa mi, že to celkom dobre korešponduje s tým, ako sa cítim.“
Číslo je aj v tomto prípade len jedným kúskom skladačky. Juraj pri rozhodovaní berie do úvahy aj predchádzajúce tréningy, to, čo ho ešte čaká, kvalitu spánku, aktuálny pocit aj reakcie organizmu z posledných dní.
Spánok ako základný pilier regenerácie
Ak má Juraj zo svojej praxe vybrať jednu vec, ktorú ľudia často podceňujú, odpoveď je jasná: „Pravidelnosť spánku. To je pre nás najsilnejšia vec na regeneráciu. Spánok, strava, pokoj.“
Pri spánku preto dáva zmysel sledovať viac než len počet prespatých hodín. Dôležitá je aj jeho pravidelnosť a to, ako sa telo počas noci zotavilo.
V ambulancii sa Juraj neraz stretáva s tým, že človek príde s bolesťou na konkrétnom mieste, no jej pozadie býva širšie. Svoju úlohu zohráva pracovné tempo, spánok, regenerácia aj množstvo pohybu.
Preto niekedy nestačí pridať ďalšie cvičenie. Pri vysokej pracovnej záťaži môže mať väčší zmysel začať kvalitnejším spánkom, oddychom, stravou, dychovými cvičeniami či primeraným pohybom a náročnejší tréning zaradiť až neskôr.
Keď do ambulancie vstúpia aj dáta
S údajmi zo smart hodiniek sa Juraj stretáva aj u ľudí, ktorí za ním prichádzajú do jeho ambulancie. Ak má možnosť pozrieť sa na dlhodobejší vývoj dát, zaujíma ho napríklad spánok, pokojový tep či HRV. Vždy tak získa širší obraz o každodennom režime človeka: „Keď mi niekto ukáže údaje z aplikácie Garmin Connect, pozriem sa a vidím: Vy spíte päť hodín, potom sa nemôžete čudovať, že vás stále bolí hlava,“ približuje.
Dáta teda môžu otvoriť rozhovor, ktorý by sa inak možno vôbec nezačal: Koľko spíte? Ako vyzerá váš pracovný deň? Kedy oddychujete? Ako sa hýbete? Čo sa dialo v období, keď sa vaše hodnoty zmenili? Podobné prepájanie súvislostí je pre Juraja prirodzené aj vo fyzioterapii. Namiesto izolovaného problému vníma človeka ako celok a zaujíma ho, čo všetko môže jeho ťažkosti ovplyvňovať.
Hodinky problém nevyriešia, zmena návykov môže
Smart hodinky vás nedokážu prinútiť ísť skôr spať. Neodtrénujú za vás. Nevynechajú ďalšie pivo a nepridajú do dňa čas na regeneráciu. Môžu však urobiť niečo iné – ukázať, čo sa deje, keď svoje návyky opakujete denne.
Niekedy pritom stačí jediný výraznejší trend, aby človek spozornel. Jurajova skúsenosť je toho dobrým príkladom. Dáta mu pomáhajú pri tréningu, regenerácii aj pri všímaní si zmien. Zároveň však ako fyzioterapeut pripomína druhú, rovnako dôležitú polovicu rovnice – počúvať vlastné telo a zachovať si zdravý odstup od čísiel.
Napokon, nejde o dokonalé čísla, ale o schopnosť zorientovať sa v nich a využiť ich vo svoj prospech. Hodinky teda môžu byť praktickým pomocníkom pri pohybe, regenerácii aj každodenných návykoch.
Jurajovi ďakujeme za rozhovor a želáme mu veľa osobných úspechov a spokojných klientov. 🙂
