Neexistuje jedna špecifická cesta, ako dosiahnuť plnú kapacitu výkonnosti svojho tela. Toto je fakt, na ktorom sa zhodujú všetci experti. Dôležitejšie, ako hľadať jeden dokonalý plán, je pochopiť a aplikovať celú škálu tréningových princípov, experimentovať a pozorovať, na čo vaše telo reaguje pozitívne.
Jeden zo základných princípov, ktoré treba chápať je princíp preťaženia. V jednoduchosti to znamená, že zlepšenie výkonu nastáva po aplikovaní dostatočne zvýšenej tréningovej záťaže.
V posilňovni je to zjavné. Aby ste boli silnejší, musíte dvíhať ťažšie závažie, pridávať opakovania, alebo oboje v závislosti na tom aký typ sily chcete rozvýjať. Keď si naložíte príliš veľa, riskujete zranenie alebo to , že vás činka rozpučí.
Pri zlepšovaní aeróbnej , či celkovej úrovne kondície (VO2max), lepších časoch na pretekoch, a ostatných aspektov spojených s kardio-respiračným výkonom, je princíp preťaženia na prvom mieste. Samotná realizácia je už trocha komplikovanejšia.
Nie každá záťaž sa dá posúdiť tak jednoducho ako hmotnosť vyrytá na boku závažia každej činky. Tak ako sa učia aj na obchodných školách: “ Meranie je základom efektívneho riadenia.“
Existuje veľa spôsobov ako kvantifikovať a merať fyzickú aktivitu. „Čo a ako“ definuje to ako môžete použiť získané údaje. Napr. meranie vzdialenosti môže mať význam pri behu alebo cyklistike, ale je úplne zanedbateľné pri HIT tréningoch vo finess centre.
Otázka, na ktorú sa snažíme odpovedať je: koľko regenerácie a adaptácie vykoná moje telo po záťaži/aký je dopad fyzickej aktivity, respektíve aká je moja tréningová záťaž ?
Či už je to 5k intervalový beh, 10k beh na tempo alebo dlhý 20k beh, dvíhanie činky, cyklistický okruh…toto je metrika, ktorá vám umožňuje zachytiť zmes rôznych aktivít z rovnakej perspektívy. Z perspektívy, na ktorej záleží.
Väčšina skúsených atlétov má dobrý odhad svojej aktuálnej tréningovej záťaže. Takýto odhad sa získava rokmi ak nie dekádami kompexného tréningového procesu. Aj tak sa ale môže v dlhších obdobiach intenzívneho tréningu stať, že je toto vnímanie skreslené.
Pre mladších alebo menej skúsených športovcov je preto Tréningová záťaž veľmi užitočná metrika a pomôcka na porozumenie reči vlastného tela. Tieto čísla totiž dávajú kontext k vášmu konkrétnemu tréningovému procesu. Načúvať svoje telo moc nepomáha, ak nemáte spoločný jazyk.
Riadenie tréningovej záťaže má aj iný dôležitý zmysel. Predchádzanie zraneniam. Mysleli by ste si, že platí : Nechceš zranenia pri športe, tak nešportuj. Ale nie je to tak. Z viacerých výskumov vyplýva opak. Tvrdý tréning znamená lepšiu kondičku, koordináciu, neurologické faktory atď. Kritickým aspektom je zmeny tréningovej záťaže v krátkom intervale. Až 40% zranení športovcov bolo spojených s rapídnym nárastom tréningovej záťaže v predchádzajúcom týždni.
S touto metrikou môžete možnosť zranenia znížiť pri zachovaní rozsahu 80%-130% tréningovej záťaže z predošlého týždňa. Doporučujeme vám tieto hodnoty vnímať z dlhodobého hľadiska pri plánovaní celého tréningového procesu.
Znovu porozumenie vašich aktivít z hľadiska záťaže na vaše telo je naozaj dôležitá vec. Takto sa dokážete uistiť, že aplikujete dostatočne intenzívny tréning pre dosiahnutie vytýčených cieľov a minimalizujete riziká zranenia. Dokonca môžete posudzovať rôzne druhy aktivít vo svojom tréningovom procese na základe “ rovnakého metra“.
